Stručná história klubu
Slávnostný večer žilinského krasokorčuľovania
Začiatok
novej sezóny (v máji) sa niesol slávnostne. V tomto roku
totiž oslavujeme 20. výročie založenia Kraso klubu Žilina. Preto
sme sa rozhodli zorganizovať slávnostný večer, kde sa stretli bývalí
krasokorčuliari a členovia nášho klubu a najmä sme si
pamätnou plaketou uctili prácu a prínos pre žilinské
krasokorčuľovanie šiestich výrazných osobností.
Pozvanie
prijali okrem ocenených aj predsedníčka Slovenského krasokorčuliarského
zväzu RNDr. Mária Hrachovcová, podpredseda MVDr. Vladimír
Čuchran a člen Technickej komisie Mgr. Ivan Jakubovič.
Večer
sa niesol vo veľmi príjemnej atmosfére a spestrením bola
tombola a dražba krasokorčuliarských artefaktov. Večierok sme
uzavreli s jednoznačným rozhodnutím zopakovať si takéto stretnutie
znovu. Veď v roku 2013 to bude už 50 rokov, čo sa
v Žiline organizovane trénuje krasokorčuľovanie a náš klub
bol toho súčasťou od počiatku.
Predstavme
si teraz bližšie jednotlivo všetkých ocenených a zároveň
nahliadnime do histórie žilinského krasokorčuľovania.
Ľudmila Lojkovičová (1927)
Pani
Ľudmila bola ešte pod dievčenským menom Duláková výbornou
krasokorčuliarkou známou najmä v Bratislave (tu bola prvá umelá
ľadová plocha na Slovensku), kde sa zoznámila aj so svojím
budúcim manželom Jozefom. Spoločne s ním a s pánom Ottom
Prokopom stála pri zrode prvého kraso oddielu v Žiline (TJ
Iskra Slovena) v r. 1953. Do Žiliny (kde bola
na Slovensku druhá umelá ľadová plocha) sa spolu so svojím
manželom presťahovali na pozvanie zakladateľa oddielu
Dr. Mikuláša Horvátha. Pani Ľudmila v Žiline s manželom
pôsobila až do opätovného návratu do Bratislavy v roku
1968, kde od roku 1975 trénovala v Stredisku vrcholového
športu spoločne s pani Hildou Múdrou a Agnesou Buřilovou.
Najúspešnejšou zverenkyňou pani Lojkovičovej bola Liana Dráhová, ktorá
pod jej vedením získala bronzovú medailu na ME
v Záhrebe. Pani Lojkovičová stála aj pri začiatkoch
a raste Petra Bartosiewicza, ktorý po maturite odišiel
študovať do Bratislavy a ako prvý Žilinčan bol účastníkom ZOH
(dokonca 2-krát a to v kategórii športové dvojice spoločne
s partnerkami Wlachovskou a neskôr s už spomínanou
Lianou Dráhovou). Pani Ľudmila stála aj pri začiatkoch Jožka
Sabovčíka, ktorého viedla 8 rokov a tak sa spolu s jeho
neskoršou trénerkou, p. Buřilovou spolupodieľala na jeho
vynikajúcich športových výsledkoch.
Za éry "Lojkovičovcov" krasokorčuľovanie
zaznamenalo obrovskú popularitu a rozmach medzi Žilinčanmi.
Na počesť jej manžela, Jozefa Lojkoviča je pomenovaný aj
každoročný pretek Slovenského pohára v krasokorčuľovaní, ktorý
organizuje Kraso klub Žilina.
Ing. Otto Prokop (1921)
Spoločne
s manželmi Lojkovičovcami stál pri začiatkoch
krasokorčuľovania v Žiline, kam sa v roku 1956 vrátil
po štúdiách v Bratislave a s krasokorčuľovaním
spočiatku začal ako sám vraví "len tak z pasie".
Krasokorčuľovanie ho natoľko pohltilo, že v roku 1961 absolvoval
školenie rozhodcov tanečných párov, následne začal vyhľadávať vhodné
páry, ktoré začal trénovať a tak započala slávna éra tanečných
párov v Žiline. Až do roku 1974 viedol dvojice
N. Strenitzerová - P. Prokop (syn), I. Jakubovič -
J. Třísková, Sokolová - R. Gluch
a H. Bartosiewiczová - R. Gluch. V jednom období
mal Stredoslovenský kraj až tri tanečné páry, čo nemalo a dodnes
nemá obdoby! Po skončení trénerskej kariéry v rokoch 1990 až
2001 výdaval každoročnú štatistickú ročenku Slovenského
krasokorčuliarského zväzu. Svojich synov Petra a Igora taktiež
viedol ku kraskorčuľovaniu. Syn Igor je dodnes medzinárodným
rozhodcom, ktorého vídavame na najvyšších medzinárodných
podujatiach, naposledy na ZOH vo Vancouveri.
Věra Nováková (1933)
Pani
Věra Nováková začala s trénovaním po odchode manželov
Lojkovičovcov do Bratislavy a tým sa zahájila druhá významná,
tzv "éra Novákovcov". Počas jej trénovania spadal
krasokorčuliarsky klub pod TJ ZVL Žilina, neskôr Tatran
Drevoindustria až do roku 1990, kedy odišla do zaslúženého
dôchodku (pozn. následne po udalostiach r. 1989 bol
v r. 1990 založený terajší Kraso klub Žilina). Počas tejto
éry zaznamenalo krasokorčuľavanie v Žiline najvýznamnejší
výkonnostný rast a pod jej vedením vyrástlo mnoho majstrov
Slovenska i Československa. Spoločne s manželom po vzore
práce v českých oddieloch inštalovali zariadenie s kladkou
upevnenou pod strechou štadióna, kde sa v popruhoch
nacvičovali dvojité a trojité skoky. Taktiež založili tzv. "liaheň",
z ktorej vzišlo mnoho talentov. Zo staršej generácie treba
spomenúť nasledovné mená: Janiová (Maja Kováčiková - súč. trénerka),
Sokolová, Žuffová, Klebušková, Chmurná, sestry Jancové. Z novšej
generácie žali úspechy najmä v žiackych kategóriách: Kufel,
Hrtánek, Škrkoňová, Pardelová, Fuljerová, Hulínová, Kozačková
a Sršňová (Miška Lalinská - súčasná šéftrenérka). Najvýraznejším
talentom všaj bola Zuzka Paurová-Babiaková.
Zuzana Paurová-Babiaková (1978)
Je
nesporne najvýznamnejším talentom žilinského krasokorčuľovania. Zuzka
bola viacnásobnou juniorskou i seniorskou majsterkou Slovenska
(1994 - 2001), juniorskou majsterkou ČSFR (1992) pravidelnou
účastníčkou ME a MS a v r. 2002 aj ZOH. Bola prvou
krasokorčuliarkou, ktorá po osamostatnení Slovenska reprezentovala
svoju vlasť na juniorských MS v Colorado Springs.
V Žiline Zuzka trénovala až do svojich 15 rokov, kedy
odišla za lepšími podmienkami do Banskej Bystrice a kde
dodnes žije a venuje sa trénerskej práci.
Ing. Marta Kováčiková-Kukučková-Jániová (1957)
Marta, alebo výstižnejšie povedané "teta Maja" s jej
typickým elánom a nemiznúcim úsmevom je stálicou a najmä
oporou krasokorčuľovania v Žiline. Ako dievča trénovala u "tety Lojkovičovej" a dosiahla
pekné športové výsledky. Po ukončení športovej kariéry vždy
nezištne svojou prácou podporila oddiel či už ako členka vedenia klubu
alebo ako trénerka. Vďaka tejto svojej lojálnosti sa výrazne zaslúžila
o prežitie klubu v ťažkých časoch na prelome storočí,
jeho stabilizáciu a rast v posledných rokoch. V roku
2007 bola jej dlhoročná práca ocenená Slovenským krasokorčuliarskym
zväzom vyznamenaním. V súčasnosti je teta Maja členkou Výkonného
výboru a trénerského tímu Kraso klubu Žilina.
Michaela Lalinská-Sršňová (1971)
Prísny
drobec, tak to je súčasná charakteristika Mišky Lalinskej. Miška
v mladosti dosiahla mnoho športových úspechov. Bola 2-násobnou
majsterkou Slovenska a vicemajsterkou Československa v sólo
disciplínach. V roku 1986 bola Mestom Žilina slávnostne vyhlásená
za Športovca roka. Ako 16-ročná odišla trénovať športové dvojice
do Brna a tiež dosiahla 1. miesto na majstrovstvách
Československa. Po návrate z Brna ukončila svoju športovú
kariéru, a začala si popri materských povinnostiach budovať
trénerskú kariéru. Prevzala štafetu po manželoch Novákovcoch,
postupne sa učila a vypracovala sa na pozíciu súčasnej
hlavnej trénerky Kraso klubu Žilina. Jej trénerské kvality ocenil
Slovenský krasokorčuliarsky zväz (SKrZ) tým, že bola aj členkou
trénersko-metodickej komisie. Vychovala už víťazov Slovenského pohára
(Michal Roman a Karol Hanus) aj Majstra Slovenska (Michal Roman).
Miška je pilierom športovej prípravy súčasného Kraso klubu Žilina
a my veríme, že má pred sebou ešte veľa trénerských úspechov.
Prosíme
čitateľov, ktorí vo svojich archívoch majú akékoľvek informácie,
či artefakty a chceli by sa s nami o ne podeliť, nech
nám napíšu na: krasoklubzilina@gmail.com.
|